Môj najvätší trapas sa odohral v lietadle.Pri nočnom lete z Columbie do New Yorku si totiž jeden chudák cestujúci dosýta užil mojej námesačnosti.Odmala mám totiž sklony k blúzneniuv deň , keď je spln , a tú noc nás ,,rybie oko" sprevádzalo celú cestu a odhodlodane nakukovalo do lietadla.Zaspala som ani neviem ako, ale to prebudenie...Lomcoval so mnou jeden člen skupiny, pomáhala mu vystrašená letuška a obaja sa vraj modlili, aby som sa zobudila , než sa stane niečo strašné.Celú dobu som totiž oboma rukami kŕčovito zvierala vlasy pána, ktorý sedel vedľa mňa a jeho hlavu som skoro tisla k zemi.Keď som sa konečne prebrala a pustila toho chudáčika zo zajatia , len sa vystrašene upravoval a snažil sa tváriť akoby sa nič nestalo.Skoro som sa hanbou prepadla pod zem.Ten dobrák mi naviac povedal, že je môj veľký fanúšik a že som mu po tomto desivom zážitku ešte bližšia , pretože so mnou zažil niečo čím sa môže pochváliť málokto.Od tej doby v lietadle zásadne nespím, s bezpečnostných dôvodov.
